Suchá Belá  

Najromantickejšia a najnavštevovanejšia roklina Slovenského raja.

Ňou pretekajúca voda pramení na severnom okraji planiny Glac. Jej tok oddeľuje od seba masív Vtáčieho hrbu a Rumanovej. Do Veľkej Bielej vody ústi priamo v stredisku Podlesok.

Tiesňava sa vyznačuje mimoriadne výraznými geomorfologickými prvkami, je príkladom spätnej erózie s bizarnými vodopádmi, skalnými oknami, prahmi, perejami, obrými miskami. Porasty tu tvorí prevažne smrek, borovica a jedľa.

História turistického objavovania Suchej Belej sa začína v roku 1900, keď sa skupina pod vedením M. Rótha dostala k Misovým vodopádom. V roku 1908 k ním vyznačkovali a upravili turistický chodník. V roku 1910 skupina pod vedením A. Mervaya prešla prvýkrát v zime tiesňavou. Úplne ju sprístupnili v roku 1957.

Vodopády v slede postupu: Misové vodopády, Roklina, Okienkový vodopád, Korytový vodopád, Bočný vodopád, Kaskády.

Suchá Belá je národnou prírodnou rezerváciou s rozlohou 153,5 ha. Vedie ňou zelený turistický chodník iba v smere proti toku potoka.